- mája 2020, presne na deň 75. výročia skončenia II. svetovej vojny, sa o 9. 00 hod. zišli na porubskom cintoríne starosta obce, zamestnanci obecného úradu, poslanci obecného zastupiteľstva /ďalej OZ/, predseda Okresného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov /ďalej OV SZPB/ v Dolnom Kubíne, Miroslav Mišek a niekoľko občanov , aby vzdali úctou účastníkom bojov za našu slobodu.
Hlavnou súčasťou spomienky bolo odhalenie pamätnej tabule Ondrejovi Mišekovi, obyvateľovi našej obce, ktorý sa zúčastnil oslobodzujúcich bojov na území Sovietskeho zväzu, Poľska a Československa.
Po štátnej hymne, slávnostnom príhovore starostu , príhovore pplk. Jána Sporku – predsedu OV SZPB a Miroslava Mišeka – syna Ondreja Mišeka, bola odhalená pamätná tabuľa. Odhalili ju p. pplk. Ján Sporka a Miroslav Mišek.
Poslankyňa OZ – Ing. Sidónia Mikušová a zástupca starostu Marián Hollý položili k pamätníku veniec, Miroslav Mišek a obyvateľ obce Michal Kováčik kvety.
Akt odhalenia zdokumentovala regionálna televízia TV Dolný Kubín.
Žil medzi nami – to sú úvodné slová starostu obce, ktorý vo svojom príhovore priblížil životný príbeh Ondreja Mišeka.
Narodil sa v Oravskej Porube 12.septembra 1922. Vychodil obecnú školu.
V roku 1942 nastúpil na vojenskú službu v Ružomberku.
Od 1. októbra 1942 do 1. júna 1943 absolvoval základný výcvik v 2. delostreleckom pluku vo funkcii mierič. Po jeho ukončení slúžil v slovenskej armáde.
V 1943 roku odišiel na Ukrajinu.
Od 30. novembra 1943 do 29. decembra 1943 bol v zajatí v Usmani v Sovietskom zväze.
- decembra 1943 nastúpil do 1. Československého armádneho zboru v ZSSR ako mierič, kde bol do 1. septembra 1944.
Od 2. septembra až do konca vojny bol veliteľom dela v 308. delostreleckom pluku.
Dosiahol vojenskú hodnosť poručíka.
Zúčastnil sa bojov na území Sanoku v Poľsku, u nás na Dukle, pri Svidníku, Levoči, Kežmarku, Liptovskom Mikuláši, Ľubochni, Žiline a Javorine.
Koniec II. svetovej vojny ho zastihol pri Prostějove.
Demobilizovaný bol 21. decembra 1945.
Po demobilizácii sa vrátil do rodnej obce a založil si rodinu. S manželkou mali štyri deti. Pracoval ako hutník vo fabrike v Mokradi. Žil skromne, so spomienkami na ťažké vojnové roky a útrapy. Tie sa podpísali aj na jeho zdraví. Do konca života ho trápili bolesti z omrzlín.
Zomrel 15. septembra 1994, pochovaný je na tomto cintoríne.
Na záver príhovoru starosta prejavil radosť, že sa uskutočnilo spomienkové stretnutie na Ondreja Mišeka a s úctou mu odhalili pamätnú tabuľu, ale zároveň vzdali úctu všetkým účastníkom bojov za našu slobodu počas II. svetovej vojny.
